Historické srdce mesta ukrýva množstvo skvostov. Jedným z nich je najstarší šľachtický palác v Košiciach, ktorý má bohatú históriu. Spoločne sme sa vydali na cestu jeho spomienkami.
Na mieste súčasného paláca stáli už od stredoveku dva domy. Po roku 1710 sa budovy stali vlastníctvom grófskej vetvy rodu Barkóczy. Na mieste starších stredovekých domov dal v polovici 18. storočia vybudovať vtedajší jágerský biskup František Barkóczy, reprezentatívnu barokovú stavbu – vôbec prvý šľachtický palác v Košiciach. Objekt bol pôvodne budovaný ako dvojkrídlový. Táto dispozícia existuje dodnes. Neskôr, v druhej polovici 18 . storočia pribudlo tretie krídlo, ktoré smeruje na Mäsiarsku ulicu a dnes je samostatnou časťou, ktorá nepatrí do Barkóczyho paláca. František Barkóczy sa narodil v roku 1701. Primerane k svojmu pôvodu získal vzdelanie. Najskôr študoval u Jezuitov v Košiciach, neskôr v Trnave filozofiu a v Ríme teológiu.Tento osvietený človek bol aj mecenášom umenia, vedy a kultúry, podporoval vydávanie kníh a mal osobitý vzťah k architektúre a staviteľstvu.
Typickým barokovým prvkom budovy sú postavy atlasov. Tí držia nad sebou sochy levov, na ktorých sú znázornené erby majiteľov budovy. Nad bránou je taktiež umiestnený kamenný balkón, ktorý bol v 60. rokoch zreštaurovaný košickým sochárom Vojtechom Löfflerom. Z architektonického aj historického hľadiska je táto stavba cenná aj preto, že si zachovala svoj pôvodný ráz a barokovú čistotu. V priebehu storočí boli vykonané určité zmeny v interiérovej časti, pribudli priečky, ale základná dispozícia zostala vo svojej podstate nezmenená. Celá stavba je murovaná z tehál, čo je taktiež typickým barokovým znakom.
V druhej polovici 19. storočia bolo v prízemnej časti aj niekoľko obchodov, predovšetkým s textilom a odevami. Po vzniku Československej republiky sa novým vlastníkom tohto paláca stal košický obchodník s kožou – Ignác Gelmann. Jeho obchod patril počas prvej republiky k tým najsolídnejším na území východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. V druhej polovici 40. rokov tu bola reštaurácia Kriváň. Podnik bol obľúbeným miestom stretávania sa hercov, scenáristov a režisérov z blízkeho divadla, v priebehu 50 až 70. rokov. V 80. rokoch v týchto priestoroch vznikla najstaršia košická pizzéria. Knižnica nesie meno podľa známeho literáta, pedagóga, historika a diplomata Jána Bocatia, ktorý žil v Košiciach na prelome 16. a 17. storočia.
Verejná knižnica Jána Bocatia patrí medzi najstaršie a najväčšie knižnice na Slovensku a tento rok oslavuje 97. výročie založenia. Knižnica disponuje knižným fondom, ktorý obsahuje takmer 200 tisíc dokumentov – kníh, novín, časopisov a rôznych hudobnín. Okrem knižnično-informačných služieb je v ponuke aj množstvo vzdelávacích podujatí a fungujú tu rôzne kluby. Knižnicu nemusíte navštíviť len fyzicky, k dispozícii je aj virtuálna prehliadka jej priestorov. Jedným z najnovších projektov je originálna hudobná mapa východného Slovenska. Aby toho nebolo málo, knižnica aktívne funguje aj vo virtuálnom prostredí.
