Sakrálne dominanty pulzujú v Košiciach duchovným životom. Medzi ne patrí aj chrám Reformovanej cirkvi, ktorý nám odhalil fragmenty svojej existencie.
V 17. storočí na mieste dnešného kostola stála mestská brána, ktorá bola prebudovaná na vojenský sklad. Ten bol neskôr prestavaný na kostol. Najprv sa protestantské kostoly stavali v priestore pred hradbami a boli drevené. Až keď sa začalo s búraním fortifikačného systému, začali vznikať medzi hradbami alebo na hradbách. Pôvodný architekt tejto sakrálnej stavby nie je známy. Zachovali sa informácie až o realizátorovi druhej významnej rekonštrukcie. Tento stavebný majster využíval neskorý historizujúci štýl, ktorý odkazoval na stredoveké formy. Na fasádu bol použitý špeciálny, takzvaný rímsky cement, ktorý vyzrievaním nadobúda charakteristickú terakotovú farebnosť. Čierne prvky, dopĺňajúce fasádu, podčiarkujú stredoveký ráz kostola. Vrchol veže zdobí kovový kohút pochádzajúci zo 17. storočia, ktorý kedysi sídlil na veži Dómu sv. Alžbety.
Sola scriptura, solus Christus, v preklade z latinčiny znamená iba písmo a iba Kristus. To sú piliere, ktoré výrazne rezonujú v reformovaných cirkvách. Jednoduchosť exteriéru a interiéru slúži na to, aby sa človek nerozptyľoval a zameral svoju pozornosť na priame spojenie s Kristom skrze písmo. Reformácia začala v roku 1517, keď nemecký teológ a kazateľ, Martin Luther, pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu 95 téz. Tie kritizovali najmä predávanie odpustkov a vtedajší stav katolíckej cirkvi. Ďalší prúd reformácie sa formoval vo Švajčiarsku prostredníctvom Ulricha Zwingliho a Jána Kalvína. Odtiaľ sa toto učenie dostalo aj do vtedajšieho Uhorska.
