Pokusy s Erikom – Výbuchy

Vedeli ste, že aj voda môže spôsobiť výbuch?
Erik sa v novom diele pokusov rozhodol ukázať vám aj nebezpečnejšie experimenty!

Zapálenie ohňa vodou

Potrebné chemikálie:
 NH 4 NO 3 (dusičnan amónny, tzv. amónny liadok)
 NH 4 Cl (chlorid amónny, tzv. salmiak)
 Zn práškový (zinok)

Postup:
Pozor! Pokus je nebezpečný. V prípade jeho skúšania je nutné ho robiť za jasného počasia s nízkou vlhkosťou vzduchu, aby sa predošlo neželanému zapáleniu a je potrebné udržiavať si po pridaní vody do zmesi odstup – oheň je krátkotrvajúci, ale náhly a intenzívny. Nikdy nerobte túto zmes do zásoby – časom vstrebe dostatok vody, aby sa sama zapálila. 14g dusičnanu amónneho a 1,5g chloridu amónneho spolu pomelieme v mažiari najemno. Túto zmes nasypeme do kvetináča alebo inej keramickej nádoby a pridáme 34,5g práškového zinku. Zmes premiešame a pridáme jednu čajovú lyžičku vody, po čom sa následne rýchlo od kvetináča vzdialime, nakoľko čochvíľu vzbĺkne silný, svetlozelený plameň.

Prečo to funguje?:
Chloridové anióny Cl – zrýchľujú a pomáhajú (katalyzujú) rozkladu dusičnanu amónneho. Pri rozklade sa uvoľňuje teplo, čím sa dusičnan amónny začne topiť a reagovať so zinkom v tzv. oxidačno-redukčnej reakcii, kedy sa z kovového zinku stane jeho oxid – oxid zinočnatý (a zároveň sa rozloží aj zvyšok dusičnanu amónneho – ten sa mimo iného aj používa ako výbušnina). Pri reakcii sa uvoľní množstvo energie vo forme plameňa, ktorého farba je spôsobená prítomnosťou zinku.

Výbušný balón

Potrebné chemikálie:

 NaOH (hydroxid sodný)
 Al (hliník, môže byť práškový alebo vo forme alobalu)

Postup:
Pozor! Pokus je nebezpečný. Vodík je vysoko horľavý a môže tvoriť aj výbušnú zmes so vzduchom. Na zapálenie stačí aj teplo či iskra, čo môže byť niekedy nepredvídateľné. Vodíkové balóny nie sú vhodnou náhradou héliových balónov. Do veľkej nádoby (fľaše) pridáme 40g NaOH, 0,7l vody a zamiešame. Do takéhoto roztoku pridáme hliník, zamiešame a na vrch nádoby nasadíme balón. Ten sa bude nafukovať zmesou (prevažne) vodíka a vodnej pary. Vodík veľmi ľahko uniká, takže balón treba dobre zatesniť. Po nafúknutí na požadovanú veľkosť balón zaviazať a v prípade veľkého objemu aj priviazať naň aj šnúrku (vodík je ľahší ako vzduch a pri dostatočnom objeme balón odletí). Po priložení ohňa či iskry (z dostatočnej vzdialenosti) balón vybuchne, popr. sa balón prederaví a bude horieť.

Prečo to funguje?:
Hydroxid sodný vo vode rozpúšťa hliník, ktorý sa oxiduje z kovového hliníka na hlinitý katión Al 3+ . Nakoľko oxidačné reakcie (odobranie elektrónov z niečoho) sú  vždy sprevádzané redukčnými reakciami (dodanie elektrónov niečomu inému), tak sa z vody vyredukuje vodík. Ten je reaktívny a s kyslíkom reaguje výbušne, lebo vzniká veľmi stabilný produkt chemickej reakcie (za uvoľnenia veľkého množstva energie) – vzniká voda.

(Pokusy vykonávajte iba s kvalifikovaným dozorom a potrebnými ochrannými pomôckami.)

Vyrobilo telKE v spolupráci so Steelparkom.
www.telke.sk
www.steelpark.sk

Komentáre