Miesto opantané duchovnom a kultúrou v sebe ukrýva ďalšie tajomstvá histórie. Za zvukov hudby sme sa ponorili do minulosti.
Múry tejto dominanty nesú v sebe atmosféru nadčasovosti. Potom ako výrazne narástol počet príslušníkov židovskej komunity v Košiciach, mesto im dalo na úžívanie práve územie kde dnes stojí Dom umenia. V roku 1924 bola vyhlásená židovskou obcou medzinárodná súťaž na stavbu novej synagógy. Budovu stavala domáca stavebná firma bratov Barkányovcov v rokoch 1926 -1927. Štýlovo sa tu prejavilo spojenie tradičných architektonických prvkov už aj s moderným poňatím. V samotnom interiéri boli použité červené nátery stien, žltá farebnosť klenieb. Tento priestor bol vybavený dobovým mobiliárom a dobovými umelecko-remeselnými prvkami. Budova bola kvalitne spracovaná aj po estetickej a výtvarnej stránke. Synagóga slúžila náboženským účelom až do zlomových udalostí druhej svetovej vojny. Štát budovu odkúpil a rozhodol sa pre jej prestavbu a nové využitie. Koncom 50. rokov tak začala ďalšia výrazná vývojová etapa tejto budovy.
Dom umenia je sídlom Štátnej filharmónie Košice. Orchester tu sídli od svojho prvého koncertu už vyše 50 rokov. Prirodzená akustika sály vytvára pri koncertoch neopakovateľnú atmosféru, ktorá sa dostáva pod kožu každému poslucháčovi. Košický orchester je známy nielen u nás, ale aj vo svete. Má vyše 90 stálych členov. Základné delenie nástrojov je na dychové, sláčikové či bicie. Človek tu môže dovoliť oddýchnuť svojej mysli. Sústredí sa len na hudbu, ktorú plne absorbuje plnými dúškami.
Filharmónia, divadlo, múzeum, galéria prinášajú skrz estetično do našich životov hlbší zmysel nášho bytia.
