Hokejový útočník Jakub Sukeľ sa vydal v stopách mnohých liptovských rodákov – zamieril do Košíc. „Cítil som, že potrebujem nový impulz,“ priznal.
Hoci z roka 2020 zatiaľ ubehlo iba niekoľko týždňov, pre 24-ročného hokejistu Jakuba Sukeľa je už teraz výnimočný. V januári prvýkrát v kariére opustil materský klub a v rámci výmeny zamieril do HC Košice. V ambicióznom klube sa dohodol na spolupráci do konca sezóny, ktorá by podľa ideálneho scenára mohla trvať výrazne dlhšie než v trápiacom sa Liptovskom Mikuláši.
„S vedením košického klubu som bol v kontakte už dlhšie. Viem, že veľa hráčov z Liptovského Mikuláša hralo v minulosti práve v Košiciach a spravili si tam výborné meno. Patrí medzi nich aj Ján Pleva, ktorý ma svojho času vzal do košickej kabíny,“ priznal. Debut v novom pôsobisku zažil veľmi symbolicky – práve proti Liptákom. A hoci bol už na strane favorizovaných „oceliarov,“ napokon sa po výsledku 1:2 prekvapujúco tešil súper. „Boli to zvláštne pocity, nečakal som taký výsledok. Ale potom sme sa už chytili, aj mne sa začalo viac dariť.“
Od úvodu pôsobenia v Košiciach sa herne chytil, v silnej konkurencii útočníkov pravidelne bodoval a v čase jeho rozhovoru „V presilovKE“ mal na konte po 6 košických zápasoch 5 kanadských bodov.
Už v prvej polovici ročníka 2019/2020 si premiérovo v kariére vyslúžil pozvánku do slovenskej reprezentácie. Na prvý gól v najcennejšom drese si musel počkať do 6. februára. V ten deň nastúpil na Kaufland Cupe v Poprade a už v 1. minúte otvoril skóre proti Bielorusku. „Puk, ktorým som dal ten gól, mám odložený. Brat mi vravel, aby som si ho odložil, keďže jemu sa to akosi nepodarilo.“
V pôvodnej nominácii trénera Craiga Ramsayho síce nefiguroval, po absenciách viacerých útočníkov však dodatočne prišiel a enklávu košických hráčov v reprezentácii rozšíril na šesť.
„Bol pondelok, keď sme mali v Košiciach dosť ťažký tréning. Po ňom som mal telefonát o tom, že sa mám pripojiť k reprezentácii. Veľmi ma to potešilo a aj prekvapilo, keďže som nefiguroval ani medzi náhradníkmi. Samozrejme som bol veľmi šťastný. Už účasť na Nemeckom pohári bola pre mňa výborná skúsenosť a bol som o to radšej, že sa môžem znovu pripojiť k reprezentácii, hoci aj s kvalitnou svalovicou“ priznal s úsmevom.
Premiérový reprezentačný gól strelil pred zrakmi rodičov, avšak nie brata Matúša. Jakubova dvojička mala totiž klubové povinnosti v Sparte Praha, kam zamierila pred sezónou 2019/2020. Narodili sa v rovnaký deň, sú si podobní výzorom aj poňatím hry.
Na rozdiel od iných dvojičiek, trebárs bratov Richarda a Róberta Hunovcov či legendárnych švédskych dvojičiek Daniela a Henrika Sedinovcov, sa ich kariéry nevyvíjajú v rovnakých koľajach. Matúš má za sebou už početné reprezentačné skúsenosti, štartoval na ZOH i na MS, hral v KHL. „Zlom nastal niekedy v doraste, keď som mal zdravotné problémy,“ priznal Jakub.
