„Postavili ho na nohy a držali ho, zatiaľ čo tretí mu viazal slučku na krk. Najprv zaviazal povraz na konár stromu a potom slučku založil na krk obeti. Na to sa auto pohlo a obeť zostala visieť…“
„Každý mal zviazané ruky dozadu. Taktiež každý mal zviazané nohy. Každý už mal zavesenú tabuľku na krku, a taktiež každý mal slučku na krku…“
Košice boli počas druhej svetovej vojny svedkom hrôzostrašných udalostí. Na svedomí ich mala maďarská krajná pravica – nechýbali popravy, prenasledovanie či deportácie do vyhladzovacích táborov. Najväčšou stranou bola Strana šípových krížov. V nej boli zastúpení robotníci, sedliaci, inteligencia, malá časť šľachty a predovšetkým malí a veľkí podnikatelia, ktorým nevyhovovali zaostalé systémy medzivojnového Maďarska.
Na obsadenom území, aj na Slovensku, aj v Košiciach, sa Budapešť rozhodla dosadiť na kľúčové posty svojich ľudí. A aj to nahrávalo extrémnej pravici – strana Šípových krížov začala poukazovať na túto nerovnosť a získavala si tak svojich prívržencov.
Vodca strany Ferenc Szálasi, pôvodom Košičan, bol prenasledovaný vtedajšou politickou garnitúrou. Aj napriek tomu si postupne získaval nadšencov pre svoje presvedčenie. V Košiciach upevnil postavenie strany aj svojou návštevou. Predniesol niekoľko príhovorov, v súčasnej Krásnej sľúbil účasť na riadení nielen strany, ale v prípade získania úplnej moci, aj na riadení štátu.
Šípové kríže spolupracovali aj s Hitlerovou stranou NSDAP. Preto, akonáhle sa z Maďarska začali ozývať myšlienku na spoluprácu so Sovietmi, Hitlerove gardy prakticky okamžite obsadzujú Maďarsko. Viac sa dozviete v relácii Tajomstvá archívov.
