Ľudstvo bolo odjakživa skúšané rôznymi epidémiami a inak tomu nebolo ani v našej oblasti. Našinci sa najviac báli žltej zimnice, moru, pravých kiahní a cholery. Práve cholera postrašila našu oblasť hneď viackrát.
„Z Košíc je známa epidémia cholery z prelomov rokov 1872 a 1873. Hlavný úradný lekár mesta Košice vo svojom hlásení udáva príčiny vzniku cholery ako absentujúce chodníky, dlažby, kanály, nahromadený organický odpad a takisto potok Čermeľ. To všetko sa stalo semeniskom výskytu cholery,“ začína svoje rozprávanie doktorandka na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied Radka Palenčárová.
„Aj štandard bývania nebol na takej úrovni ako máme dnes. Ak bol nejaký priestor vlhký alebo mal aj nejaké kazy alebo boli plesne, zlé svetlo, obývalo sa, lebo miesta bolo málo, predovšetkým v sídelných štruktúrach. Tak sa bývalo, kde sa dalo. Zažité v ľuďoch bolo, že ak je to pach, prináša to choroby,“ dopĺňa obraz vtedajších Košíc pamiatkarka Alena Hrabinská z Krajského pamiatkového úradu v Košiciach.
„V každej dobe sa obyvateľstvo snažilo istým spôsobom chrániť počas epidémií. Niekedy tie chrániace prostriedky mali logiku, iné vychádzali z povier,“ vysvetľuje členka Klubu dejín medicíny pri VSM v Košiciach Jarmila Platová.
Novšiu epidémiu cholery datujeme na začiatku 70. rokov. Prípady zachytili v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Nakazilo sa ňou 11 ľudí a epidémia mala dve obete. Rozsiahle epidemiologické opatrenia nezasiahli len východ ale aj Košice. Prvý pacient bol totiž prevezený z Michaloviec do Košíc ešte v čase, keď sa nevedelo, že má práve nebezpečnú choleru. Nastúpiť tak museli opatrenia aj v košickej nemocnici. Napríklad rozsiahla karanténa nielen pacientov ale aj zdravotníckeho personálu.
Epidémia cholery nebola jedinou. Opakovane sa v našej oblasti vyskytovali epidémie žltačky. Jedna z najzávažnejších sa udiala v lete v roku 1979. Jej pôvod dodnes nie je úplne jasný.
