Miesto, na ktoré aj kráľ chodí pešo… V tejto časti Tajomstiev archívov bude reč o toaletách a hygiene v Košiciach naprieč storočiami. Pozrieme sa aj na výstavbu kanalizácie, o ktorej aj keď sa nehovorí, obrovským spôsobom ovplyvňuje život ľudí…
„Stačí taký krátky pohľad do minulosti, ako to vyzeralo kedysi, pred zavedením kanalizačných sietí. Bola obrovská úmrtnosť, ľudia umierali na choroby, najmä na týfus. Po zavedení kanalizácií sa zlepšil zdravotný stav obyvateľstva a klesla úmrtnosť,“ začína svoje rozprávanie archeologička Marcela Ďurišová.
„Vývoj človeka s témou odstraňovaním exkrementov sa spájal vždy s takým jednoduchým spôsobom. Ľudia keď potrebovali, vyhĺbili jamu, použili ju a potom ju zakopali. Neskôr si vytvorili aj nejaké miesta, kde sa potreba vykonávala, no veľmi rozšírené to nebolo,“ hovorí Alena Hrabinská z Krajského pamiatkového úradu Košice.
„Nebudeme si ale nič hovoriť … faktom je, že so stredovekom v našom regióne poklesla životná úroveň a životný štandard. Preto kým napríklad Rím mal svoju kanalizáciu, ktorá odkanalizovávala verejné priestranstvá, tak v našom priestore po nástupe feudálneho kráľovstva a nového životného štýlu, sa zabudlo,“ hovorí Ďurišová.
„Najstarším zariadením, ktoré poznáme je nočník. Prežil od Antiky až doteraz. Nie každý vie, že bol aj súčasťou pohrebnej výbavy v starom Egypte. Je to naozaj veľmi starý nástroj,“ vysvetľuje Hrabinská.
O tom, ako sa ďalej v priebehu rokov vyvíjala hygiena ale aj toalety na našom území sa dozviete v relácii Tajomstvá archívov.
