Židia tvoria neodmysliteľnú súčasť metropoly východu. Aj napriek tomu, že do polovice 19. storočia nemohli v Košiciach ani len bývať, prakticky okamžite zasiahli do rozvoja mesta. V roku 1841 im totiž bolo povolené nasťahovať sa do mesta. Podľa Pavla Šalamona sa Židia snažia po príchode na akékoľvek miesto vytvoriť si akési zázemie na život – v tomto prípade išlo o najmä o synagógu, ktorej výstavbu najprv mesto nepovolilo. Až neskôr vznikla prvá synagóga na dnešnej Moyzesovej ulici, ktorá bola po druhej svetovej vojne zbúraná. Podľa Jany Teššerovej však išlo o jednu z najkrajších synagóg v strednej Európe.
Postupom času si Židia postavili aj ďalšie synagógy – tak ortodoxné ako i neologické, teda tie pre menej pobožných Židov. Vznikla synagóga na Moyzesovej ulici, Zvonárskej aj na Puškinovej.
Ako sa rozrastal počet obyvateľov Košíc, tak sa rozrastal aj počet košických Židov. Podľa pamätníkov medzi sebou v Košiciach jednotlivé náboženstvá veľmi dobre spolupracovali. Až dovtedy, kým k moci nenastúpil Hitler, neprišli norimberské zákony či Krištáľová noc v Nemecku.
Holokaust intenzívne a brutálne zasiahol do životov aj košických Židov. Z metropoly východu odišlo niekoľko vlakov priamo do koncentračných táborov. Na tie si v Tajomstvách archívov pospomínala dnes storočná pamätníčka Magdaléna Zadorová.
