Už v stredoveku vznikalo ako prejav modernej mestskej demokracie mestské zriadenie. Aby jednotlivé mestá napredovali, potrebovali vedenie. Nie však hocijaké. Ani Košice neboli výnimkou.
Košické archívy vydali svoje svedectvá aj v tejto téme – pozreli sme sa bližšie na osudy košických richtárov, mešťanostov či primátorov.
„Prvá zmienka o košickom richtárovi, ako o najdôležitejšom predstaviteľovi samosprávy v meste, pochádza z druhej polovice 13. storočia. Nepíše sa tam meno toho richtára, ale spomína sa richtár a rada mesta Košice.“ začína svoje rozprávanie Martin Bartoš z Archívu mesta Košice.
„Každé svetské richtárstvo z voľby vychádza a páni nemajú dávať iných richtárov, než akých sami občania chcú.“ – odkazuje nemecký mravoučný text z trinásteho storočia. Voľby boli súčasťou života v mestách. „Voľby sa konali každý rok, vždy v januári. Dátum sa menil, ale vždy to bolo na začiatku januára v pondelok. Bola zvolená rada aj richtár, vzápätí boli richtárovi odovzdané symboly mesta v Kostole, v Dóme sv. Alžbety,“ pokračuje Bartoš.
Voliť však nemohol každý. Pôvodne volili richtára len plnoprávni občania mesta, ktorí tvorili výraznú menšinu.
„V Archíve mesta Košice existujú záznamy o každoročných voľbách. V tejto knihe, je to purifikovaná mestská kniha, sú záznamy o voľbách richtára a mestskej rady za viac ako dvesto rokov.“ ukazuje knihu Martin Bartoš z mestského archívu. Prvý záznam v knihe pochádza z roku 1461, teda niekoľko rokov pred objavením Ameriky.
„Mestská rada bola výkonný orgán, keďže mešťanosta či richtár nemohli fungovať samostatne, ako taký malý diktátor,“ pokračuje Bartoš.
Okrem richtára, mestskej rady a volenej obce boli postupne volení aj predstavitelia cechov a mestskí úradníci. Za úradníka mohol byť zvolený len ten, kto splnil všetky podmienky udelenia meštianskeho práva a musel vlastniť dom v meste. Ak dom predal, prišiel aj o funkciu. Zaujímavé sú však osudy jednotlivých košických richtárov. Pozrite si ich v najnovšej časti relácie Tajomstvá archívov.
