Divadelné umenie dýcha na človeka tajomstvom. Otvára brány fantázie a ilúzií, ktoré priťahujú od nepamäti ľudskú pozornosť. Svoj domov našlo divadlo aj v Košiciach, kde sídli vo veľkolepej budove v srdci mesta. Ráčte s nami nazrieť za oponu.
História košického divadelníctva je veľmi bohatá. Spočiatku to nebolo slovenské divadlo a nebolo to profesionálne divadlo. Tradícia stavala na rituálnom a obradovom type, neskôr bolo postavené na liturgii a postupne prešlo k školským hrám. Tým sa venovali najmä Jezuiti a protestanti. Hrám dominovala latinčina, ktorá bola pre pospolitý ľud ťažko zrozumiteľná. Prvá divadelná scéna v Košiciach vyrástla na konci 18. storočia na „ostrove“ Čermeľského potoka, ktorý pretekal Hlavou medzi Dómom a Immaculatou. Pôvodná budova pojala až 1000 divákov. Zaujímavosťou bolo, že v tých časoch sa v divadle stálo. O pozornosť publika súperili kočovné divadelné spoločnosti z Maďarska a Nemecka.
Budovu sužovali rôzne problémy, požiare a vzhľadom na jej vek sa ju mesto rozhodlo zbúrať a postaviť novú. Pozoruhodné je, že celý proces trval iba 3 roky a na demontáži a výstavbe pracovalo okolo 5000 robotníkov. Svetlo sveta tak uzrelo nové divadlo, ktoré začalo svoju činnosť na jeseň roku 1899. Divadlo prechádzalo rôznymi zmenami a prekonávalo úskalia premien spoločnosti. Adolfa Langa – autora divadla, označujú dejiny za jedného z najtalentovanejších architektov Európy 19. storočia. Divadlo je postavené v takzvanom eklektickom štýle, ktorý sa prejavuje používaním a napodobňovaním prvkov z viacerých, často i protikladných, slohov a štýlov. Nechýbajú prvky neobaroka a secesie. Budova prešla viacerými menšími, či väčšími rekonštrukciami. Posledná výrazná obnova bola medzi rokmi 1987 až 1994. Divadlo oplýva mnohými umeleckými skvostami. Na zlátenie priestorov sa použilo 7 až 10 kilogramov zlata, ktoré dodáva celému vzhľadu pompéznosť. Nádherné maľby, lustre, či sochy vytvárajú svätostánok umenia, kde múzy držia ochrannú ruku. Socha Aurory – priateľky múz, zosobňuje symbol priazne bohov.
Priestory pod Hlavnou ulicou sú pretkané katakombami, ktoré kedysi slúžili aj ako kryty civilnej ochrany v prípade verejného ohrozenia. Spleť tojomných chodieb tak môže ukrývať mnohé doposiaľ nevypovedané tajomstvá. Z overených zdrojov z divadelného zákulisia sme sa dozvedeli o paranormálnych javoch, ktoré sa diali v útrobách. Katakombami sa tak možno i dnes prechádzajú duchovia mníchov, ktorých tam svedkovia videli strašiť.
Výraznou mierou sa o budovanie divadla zaslúžil významný divadelný herec, režisér a pedagóg – Janko Borodáč. Zrodilo sa postupne trojsúborové divadlo s činohrou, operou a batetom. Diváci mali možnosť zažiť na vlastné oči mnohé herecké legendy. Herecký chlebíček však nebol jednoduchý a niesol so sebou mnohé úskalia. Opera, balet a činohra prinášajú predstavenia nielen v klasickom spracovaní, ale priestor dostávajú aj moderné trendy. Divadlo je držiteľom viacerých významných ocenení. Jedným z posledných veľkých úspechov je ocenenie Dosky 2019, ktoré získala Tatiana Poláková za úlohu Márie Stuartovej v kategórii Najlepší ženský herecký výkon sezóny. DOSKY sú každoročnou anketou divadelných kritikov a teoretikov. Jedná sa o najprestížnejšie ocenenie v oblasti divadla. Trafiť sa do vkusu diváka nie je jednoduché, ale v tom je divadlo krásne, že je to živý organizmus, ktorý neustále hľadá cestu k publiku.
Nahliadli sme za oponu našej košickej dominanty. Odkryla nám príbehy úsmevné i vážne a poodhalila svoju históriu. Divadlo ako umenie pulzujúce životom ostáva aj v súčasnosti obrazom našich dní. Ak túžite okúsiť fantastickú atmosféru a zaziť vynikajúce predstavenia, stačí vstúpiť!
