„MÁM RÁD PREDSUDKY O UMELCOCH A DAL SOM SI ZA ÚLOHU ICH VŠETKY SPLNIŤ.“
Erik Sikora alebo Džumelec, je Košický vizuálny umelec s presahom aj do iných druhov umenia. Tento rok získal cenu Oskára Čepana, významné ocenenie mladým vizuálnym umelcom.
Umeniu sa venuje v podstate už od detstva. „Môj otec, je vlastne taký umelec samouk, vyštudoval zámočníka a mal pocit že bude robiť celý život v železiarňach, no už počas komunizmu sa tým sekol a začal robiť vlastné šperky. Postupne prešiel cez rôzne remeslá a živí sa tým dodnes. V podstate je to taká naša spoločná satisfakcia, že ja som sa tiež vlastne vybral na tú umeleckú cestu, ale takým už školským a papierovým spôsobom.“
Erik okrem vizuálneho umenia tvorí aj hudobne. „Ja som vlastne poučený ako výtvarník, ale celý život som popri tom robil aj hudbu – nepoučene. Najradšej mám improvizáciu, že vlastne len náhodní ľudia sa náhodne stretnú a niečo si začnú tak „džabať“. Najradšej mám, keď nevedia až tak dobre hrať na tie nástroje, aby sa nepredvádzali.“
Erik žil niekoľko rokov v Prahe, no nakoniec sa aj s rodinou do Košíc vrátil. Okrem výhod Košíc pre rodinný život, vidí výhody aj v oblasti tvorby. „Celkovo ma baví pracovať akoby s takou možno menejcennosťou druhého najväčšieho mesta a zároveň som si uvedomil, že v Prahe som robil ako keby slovenskejšie veci, ako keby som ich robila doma, takže som sa nechcel ocitnúť v takom stave nejakej exotizácie vlastnej domoviny a radšej som ju chcel žiť naozaj doma a tvoriť o tom.“
Krátky exkurz do života a tvorby mladého Košického (Dž)umelca, aj to prečo má v pseudonyme „dž“, si pozrite v novom diele relácie Košické osobnosti.
