Pohľad na reštaurácie, bary či hotely na začiatku 20. storočia v Košiciach mohol byť veľmi zaujímavý. Veľa jedla, piva, vína ale aj tvrdého alkoholu. To sa však zmenilo príchodom prvej Československej republiky.
„Jednou z takých hlavných zmien bolo, že zaviedli prohibíciu. A to v podstate už hneď v decembri 1918. Zaujímavé je, že bola zavedená len pre územie Slovenska. To zrejme súviselo s tým, že Československá vláda mala predstavu, že Slovensko bola tá zaostalejšia časť republiky, čo teda bol fakt. Chceli teda nejako povzniesť ten národ. Videli, že jedným z hlavných dôvodov, prečo stagnujú Slováci je, že trávia veľa času pri alkohole – veľa pijú. Takže sa to snažili nejak zmeniť. Prohibičná kampaň, ktorá sa rozbehla bola teda naozaj, aspoň teda z toho, čo my sme vybádali, bola veľmi veľká“ povedala autorka knihy Košické dostaveníčka Dana Kušnírová.
Napríklad v dobových novinách vychádzalo množstvo článkov, ktoré mali poukázať na nebezpečenstvo alkoholu. Zaujímavé je, že prohibícia tak bola v Československu zavedená ešte skôr ako v Spojených štátoch amerických. Tento zákon sa v praxi nazýval aj „pohárkový“, pretože bolo zakázané nalievať alkohol do malých pohárikov.
„V decembri 1918, konkrétne v Košiciach, bol istú chvíľu úplne zakázaný predaj akýchkoľvek nápojov a boli aj uzavreté podniky. To bolo z dôvodu, že sa tu zdržiavalo vojsko. Jedným z dôsledkov bolo aj to, že ľudia začali načierno páliť a teda sa rozmohol denaturovaný lieh, ktorý bol veľmi škodlivý. Samozrejme sa aj pašovalo z Moravy a Čiech, keďže teda tam to bolo povolené“ vysvetľuje Kušnírová.
Existovala však jedna výnimka. Podnikatelia mohli získať povolenie na otvorenie takzvaného výčapu, v ktorom sa alkohol čapoval do veľkých fliaš na domácu spotrebu. Problém bol ten, že dodržiavanie „pohárkového“ zákona nikto nekontroloval. „V podstate nikto nesledoval to, že či tí ľudia, keď si kupujú v tej veľkej fľaši, či si popritom niečo „nelognú“ aj v malom“ uzatvára Kušnírová.
